Majo Bóna
Ferrari 250 GTO je jeden z posledných klasických športových automobilov. Znamená to, že mal motor umiestnený vpredu, pohon zadných kolies a jednoduchú päťstupňovú prevodovku. Panely karosérie montovali na rúrkový, ručne zváraný rám. Hliníkový dvanásťvalec mal objem každého valca dvestopäťdesiat kubických centimetrov, motor mal šesť kaburátorov Weber. Maximálny výkon trojlitrového motora kulminoval presne na hranici tristo koní. Jednoduchosť konštrukcie dokazuje aj tuhá zadná náprava s wattovým priamovodom. Aj napriek tomu bolo jeho vyladenie špičkové, karoséria bola aerodynamicky optimalizovaná v aerodynamickom tuneli univerzity v Pise. Preto má na karosérii málo otvorov a mimoriadne okrúhle čelné sklo. Po testoch v tuneli pridali spojler na zadnú kapotu, ktoré však nenarušili proporcie auta.
